Široká škála žiaruvzdorných materiálov používaných na výmurovku taviacich pecí sa vysvetľuje snahou eliminovať interakciu medzi roztaveným kovom a výstelkovým materiálom. Takáto interakcia sa okrem mechanickej a tepelnej deštrukcie môže prejaviť niekoľkými typmi: metalizácia, výmenné reakcie medzi kovom a žiaruvzdorným materiálom, medzi oxidmi kovov a výstelkou, rozpúšťanie materiálu téglika kovom alebo jeho oxidmi.
Metalizácia je impregnácia žiaruvzdorného materiálu kovom pod vplyvom metalostatického tlaku a kapilárneho javu. Veľmi často sa proces pokovovania kombinuje s chemickou interakciou kovu so žiaruvzdornými oxidmi. Metalizácia obloženia sa často vyskytuje pri výrobe medi a zliatin na báze olova. Pri dlhšej prevádzke pece kov preniká do hĺbky 1,5-2 m. Švy muriva sú takmer úplne vyplnené kovom.
Výmenné reakcie medzi kovom a výstelkou sú možné, keď je chemická stabilita výsledného oxidu vyššia ako pevnosť oxidu, ktorý je súčasťou žiaruvzdorného materiálu. Možnosť výmenných reakcií sa približne odhaduje štandardným teplom vzniku, zmenou voľnej energie a elasticitou disociácie. Čistá meď sa môže roztaviť v peciach s akoukoľvek výstelkou. Pre zliatiny horčíka sú nevhodné žiaruvzdorné materiály obsahujúce oxid kremičitý.
